Územie vlastného Zemplína sa utváralo od 1. polovice 11. storočia ako územnosprávny celok Zemplínsky komitát, od 2. polovice 13. storočia ako Zemplínska stolica a napokon od 2. polovice 19. storočia do roku 1922 ako Zemplínska župa . 

Staršie názvy vznikli už skôr a to v rokoch 1337 až 1773. Pomenovanie je podľa Zemplínskeho hradu, ktorý postavili na staroslovanskom hradisku na brehu rieky Bodrog severne od Somotora. Bol najstarším hradom Zemplína, vybudovaným ešte pred tatárskym vpádom.

MUŽSKÝ ĽUDOVÝ ODEV 

Košeľa (košuľa) bola z konopného plátna, s úzkym stojacim golierom, rázporkom zaviazaným tkanicami, alebo so zapínaním na gombičky. Krížovou výšivkou sa ozdobovali golier aj manžety.

Konopné gate (gače) sa nosili len pod vrchné nohavice, v páse boli stiahnuté tkanicou. Ako vrchné nohavice sa nosili nohavkiz domáceho konopného alebo bavlneného kepru. Boli úzke, priliehavé s 2 rázporkami a s 1-2 vreckami. Okolo jedného alebo dvoch predných rázporkov mali výzdobu šnurovaním. Nosili sa do čižiem. Do obalka v páse sa vovliekal úzky (2 cm) dlhý (240 cm) remeň. Omotával sa dvakrát okolo bedier, ukončený prackou. Časť remeňa, ktorú bolo vidieť, bola zdobená kovovými gombičkami.

ŽENSKÝ ĽUDOVÝ ODEV 

Ženský odev pozostával z podolku, ktorý bol plátennou súčasťou pokrývajúcou spodnú časť tela, ktorý siahal od podpazušia alebo od pása (podľa dĺžky opľečka) po kolená. Upevňoval sa v páse, alebo na pleciach 1-2 plecnicami.

Vrchnú časť tela pokrývalo opľečko, ktoré siahalo poniže pása. Bolo z domáceho, neskôr z kupovaného plátna. Väčší otvor pre hlavu nemal rázporok a bol nariasený do úzkeho goliera. Rukávy boli do manžety nariasené, ktoré siahali poniže lakťa a boli zdobené výšivkou. Výšivka bola zo začiatku storočia čierna, po 1. svetovej vojne pestrofarebná. Okrem výšivky sa na opľečko prišívali okolo hrdla i na manžety strojové čipky i výšivky..